Predmetom bádania v gemológii sú všetky gemologické materiály využívané v šperkovej tvorbe, ktoré je potrebné správne identifikovať a ohodnotiť. Ich zatriedenie do nejakého systému je ťažké a nejde ich striktne priradiť. Jednoducho a bežne sa uvádza, že ide o „drahý kameň“. Je v skutočnosti všetko kameň?
Drahé kamene majú svoj pôvod v histórii, kedy boli titulované ako „vzácne kamene“ či „ drahokamy“, lebo spĺňali iba vymedzený okruh, a to pre vzácne veci či vzácne postavenie. Ako vzácny či drahý kameň nemožno nazvať perly alebo jantár. Ako je to dnes ?⁕ Výraz „kameň“ (drahý kameň, šperkový kameň, sklený kameň a pod.) je zaužívaným termínom pre rôzne prírodné či syntetické gemologické materiály.
⁕ Ako je definované slovo kameň v Slovníku slovenského jazyka? Slovo kameň má dva výrazy – ide o tvrdú horninu, skalu, alebo o opracovaný kus. K opracovaným kameňom patria aj drahé, vzácne kamene, uhoľné kamene (uhlie), skúšobné kamene, základné kamene a pod. Slovník uvádza aj tretiu skupinu, kde sa slovo kameň používa napr. zubný kameň či obličkový kameň a pod. Nie je to výraz odborný ani vedecký, slovo kameň je hovorové slovo, konkrétne nič nevyjadruje, iba pomenováva. V odbornej terminológii v mineralógii kameň = minerál, v petrológii kameň = hornina, v gemológii kameň = drahý, vzácny, ktorý je opracovaný, brúsený a leštený; syntetický kameň = syntetický či syntetizovaný materiál, organický materiál a pod. Slovo kameň sa v gemológii používa aj v zahraničnej terminológii, napr. gem stone, gemstones, precious stones. Napr. rubín v mineralógii je minerál oxid hlinitý, červená odroda korundu, kryštál; v gemológii je rubín už vvbrúsený tvar červeného minerálu rubínu, oxid hlinitý; syntetický rubín je červený, získaný postupmi v laboratóriu, kde sa pridáva do taviacej pece oxid hlinitý + pridané soli či farbiace oxidy, vysoká teplota a tlak.
Podstatnú časť drahých kameňov v gemológii tvoria minerály, zriedkavú skupinu tvoria niektoré zaujímavé časti hornín (napr. levický travertín nazývaný zlatý ónyx, unakit a i.). Existuje skupina organických materiálov (jantár, perly, ammolit), prírodných skiel (obsidián), skiel vytvorených človekom ako náhrady kameňov, syntetické kamene a prípadne umelé hmoty – všetko ako imitácie prírodných materiálov.
1. Skupina – minerály
Ide o kryštalizované alebo kryštalické anorganické látky (prvky a najrôznejšie zlúčeniny), chemicky aj štruktúrne rôznorodé, ktoré vznikajú v prírode. Zložené sú zo základných stavebných častíc (atómy, ióny a molekuly), ktoré sa môžu spájať a vytvárať rôzne priestorové tvary. Každá kryštalická látka môže vytvárať viac alebo menej pravidelné teleso kryštálu, ktorého tvar odpovedá symetrii vnútorného usporiadania stavebných častíc.
Od štruktúry kryštálu sú závislé všetky fyzikálne vlastnosti. Chemické zloženie a štruktúra sú v gemológii hlavnými identifikačnými znakmi. Minerály je možné chemicky určiť, pomenovať a zaradiť podľa mineralogicky platného systému. Medzi gemologickými materiálmi majú minerály podstatné zastúpenie.
2. Skupina – horniny, zmesi minerálov
Z pohľadu možnosti povrchovej úpravy sa na výrobu šperkových aj malých ozdobných predmetov používajú iba niektoré horniny, resp. vhodné časti hornín, ktoré sa vyznačujú zvláštnou, zaujímavou štruktúrou. Medzi také patrí napr. limnosilicit, unakit, porcelanit, serpentinit, travertín (napr. levický zlatý travertín nesprávne označovaný ako levický zlatý ónyx) a pod.
3. Skupina – organické materiály, organolity
Chemické zloženie týchto organických materiálov je skladbou chudobné (prevažne ide o zlúčeniny kyslíka a uhlíka), preto je aj ich škála pomerne užšia. Sú buď rastlinného (napr. jantár), alebo živočíšneho pôvodu (napríklad, koraly). Ich tvrdosť je pomerne nízka, sú pórovité a nie sú chemicky stále.
4. Skupina – prírodné sklá
Majú vysoký obsah SiO2 – kremeňa. Patria sem vulkanické sklá (obsidiány), meteorické sklá, tektity a pod.
5. Skupina – sklá vytvorené človekom
Sklo je homogénna amorfná, izotropná, priehľadná, pevná a krehká látka v metastabilnom stave, vznikajúca ochladzovaním taveniny. Obsahuje najčastejšie kremičitý piesok, sódu, oxidy alkalických kovov a vápenec. Vznik skiel vyžaduje špecifické podmienky, pokiaľ ide o tlak a teplotu. Medzi špeciálne sklá patria aj tzv. avanturínové sklá, v ktorých sa vo vnútri nachádzajú rozptýlené piliny medi vytvárajúce výsledný trblietavý efekt a hnedastú až hnedo-červenú farbu. Patria k najstarším umelým „drahokamom“ v starom Egypte. V šperkoch je tento materiál obľúbený dodnes.
6. Skupina – syntetické materiály a umelé hmoty
Ide o kryštalizované alebo rekryštalizované hmoty vyrobené človekom. Synteticky vyrobené materiály a rôzne napodobeniny sa v šperkovej tvorbe využívajú ako lacnejšie náhrady prírodných kameňov alebo na oklamanie zákazníka. V gemologickom systéme sú syntetické materiály, ktorých je viac ako 200 druhov a majú svoje názvy. Syntetické kamene sa vyrábajú rôznymi postupmi pomocou tlaku, teploty a roztokov. Vyznačujú sa istými vlastnosťami, niektoré sú veľmi podobné prírodným kameňom. Ich identifikácia bez poznania výrobných postupov je náročná. Niektoré sa farbou podobajú na prírodné kamene, niektoré majú neprirodzenú farbu a potom sú to umelé hmoty.
Príklad
Na trhu sa objavuje veľa syntetických korundov (rubínov a zafírov). Rozlíšenie prírodných od syntetických je náročné, lebo syntetické a prírodné rubíny a zafíry majú takmer rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti. Preto je potrebné pomocou mikroskopu zistiť spôsob rastu kryštálu podľa rastových vrstvičiek (zón). Zatiaľ čo vrstvičky prírodných kameňov sú rovinné, t.j. zodpovedajú kryštálovým rovinám, vrstvy syntetických korundov sú oblúkovité.
Prírodné kamene obsahujú mikroskopické inklúzie (uzatvoreniny, hlavne kryštalické). V syntetických kameňoch môžu byť uzatvoreniny spôsobené nedokonalou kryštalizáciou rôznych výrobných postupov, neobsahujú inklúzie kryštalické. Kazy v prírodných kameňoch bývajú rozptýlené nepravidelne, v syntetických sa vyskytujú rôzne veľké, väčšinou však drobné bublinky plynov, ktoré sú rozptýlené pravidelne. Pozor, v prírodných kameňoch môžu byť pomerne časté kvapalné uzatvoreniny, niekedy podobné vzduchovým bublinkám, v dôsledku čoho hrozí nebezpečenstvo zámeny.
Sú „drahé kamene“ odvodené od slova drahé ?
Takéto výroky často počuť. Ako je v úvode spomenuté, drahé kamene dostali svoj názov od vzácnosti – vzácnosť výskytu, vzácnosť farby, lesku, odolnosti a pod. Ich vzácnosť sa uplatnila v symbole hodností, úcty aj moci. To všetko sa počas vývoja spoločnosti premietlo do ich ohodnotenia, teda cenotvorby. Delenie na drahé kamene a šperkové či ostatné nemôže byť oddelený striktne čiarou. V mnohých prípadoch sú výnimky, napr. drahý opál patrí medzi drahé kamene, ale má nižšiu tvrdosť, mikropóry, je krehký a pod. Drahé kamene sa vyznačujú vysokou tvrdosťou spravidla od stupňa 7 Mohsovej stupnice tvrdosti, sú transparentné, odolné a vyznačujú sa ďalšími vlastnosťami. Vyskytujú sa v prírode obmedzene (diamant, rubín, zafír, spinel, smaragd, alexandrit, turmalín, granát, tanzanit a i.).
K ostatným šperkovým kameňom patria v podstate všetky, ktoré sa dajú brúsiť a leštiť, sú priehľadné aj nepriehľadné, mäkšie od stupňa 7 smerom dolu, viacfarebné a pod. Ide napríklad o odrody kremeňa ako ametyst, karneol, chryzopras, tyrkys a mnoho ďalších.
Ako povedal istý významný profesor mineralógie – drahý kameň je fenomén ťažko uchopiteľný strohou definíciou. A preto gemológovia majú profesionálnu povinnosť odhaľovať všetky nedeklarované a v podstate nečestné postupy úprav a imitácií u drahých kameňov, ktoré sú v rozpore s princípmi etiky a strážiť ich krásu a čistotu. Kde majú hľadať oporu pri tejto činnosti? Nevidím inú možnosť, ako tú, že budú vychádzať zo všeobecných princípov etiky. Ona usmerňuje ľudské konanie od nepamäti v situáciách, kde je možný výber. Každý, kto venuje svoju pozornosť a záujem drahým kameňom, by sa mal vybrať smerom, ktorý zušľachťuje ich krásu so zachovaním všetkých daností, ktoré im dala príroda prostredníctvom geologických procesov.
Ako drahé kamene sa označujú prírodné anorganické (minerálne) alebo organické látky, ktoré sa vyznačujú mimoriadnou krásou, vzácnosťou a trvanlivosťou. Prírodné znamená, že vznikli prírodnou cestou bez pričinenia človeka. Syntetické, kultivované alebo umelé boli vyrobené pričinením človeka. Federálna obchodná komisia (FTC) vydala nariadenia, v ktorých sú uvedené náležitosti identifikácie produktu. To, či ide o syntetický, umelý alebo kultivovaný, musí byť označené pri uvádzaní na trh. Aj keď syntetické, umelé alebo kultivované produkty sa podobajú niekedy chemickými, fyzikálnymi a približne aj optickými vlastnosťami, nemajú vzácnosť alebo pridanú hodnotu prírodného materiálu.
